Jednodielne

Naveky

25. února 2009 v 21:25 | Swoonie
Prechádzala sa samotná, šerím lesom, bez náznaku duše v nej ukrytej, bez akejkoľvek vášne či dávno stratenej lásky. Jemnými bledými rukami prechádzala kôrami stromov, ktoré boli tak pevné, že jej do dlaní vyrývali jemné jazvy a zanechávali na kôrach jej neznesiteľne sladkú, tmavo-červenú krv. Bielo-čierne šaty sa jej tiahli po zemi a so zlatými vlasmi sa jej pohrával jemný, nočný vánok. Mesiac, ktorý svietil tak jasne ako žiadne noci predtým, sa jej hlboko vnáral do jej čiernych očí. Slzy bolesti jej stekali chladnými, bledými lícami a dych, ktorý nebolo ani cítiť, sa jej každou sekundou zrýchľoval.
"Ak chceš odísť, nech to je na veky Jillian," ozval sa tajomný, mužný hlas z neznáma. Ľaknutím ňou jemne striaslo, no premohla svoj strach hlasným vydychnutím. Pred očami sa jej zjavil černastý vlk s jasne bledými očami. V okamihu, ako si svoje čiernej oči zakryla, sa vlk zmenil na mladého, dlhovlasého chlapca v bielej košeli a roztrhaných hnedých nohaviciach. Bol bosý a celý sa triasol od chladu, ktorý mu les doprial. Prešiel si silnou rukou, po čiernych lesklých vlasoch a z devy nespúšťal oči.
"Ak odídem, už ťa nezbadám vo svojich snoch a posteli. Ak neodídem, obaja sa stratíme z tejto zeme." Hlas sa jej triasol, akoby sa jej srdce zdesilo mladého chlapca.
"Dávno si vedela, že láska je zakázaná. Prečo si teda neprestala ľúbiť, keď sme sa ešte mohli zachrániť?" Ľahkým krokom k nej prikročil. V tom sa celým lesom ozval divoký brechot psov a jačanie zdatných mužov, ktorí sa vybrali na lov nadprirodzených bytostí, ktoré sa milovali viac, než milovali ľudskú krv či bezohľadné zabíjanie.
"Prečo si ma nedokázal zastaviť, keď bola potreba? Mohol si mi vytrhnúť srdce a premôcť tak svoju vášeň!" Deve vyhrkli ďalšie zbytočné slzy.
"Vytrhnuť srdce, ktoré bilo len pre mňa? Zriecť sa toho, čo mi bolo navždy súdené? Nikdy Jillian, nikdy!" Chlapec sa zamračil. Hluk a vreskot ľudí a psov, sa stále približoval k miestu, kde postávali a súcitne na seba hľadeli. Obaja vedeli, že dnešným dňom sa možno celý ich večný život skončí, že ich láska neprežije a ich srdcia spália nad ohňom chabých čarodejníc, ktoré im kedysi dávno pomáhali. Očakávali najhoršie z najhoršieho a ani netušili, akú moc a silu ich láska dokázala uchovať. Čo všetko by spolu dokázali zniesť. Len ďalší muž im bránil v tom, aby ich nesmrteľna láska naveky ochyrela. Len ten muž ich dokázal rozdeliť i napriek ich sile a láske.
"Uteč a zachráň sa William. Už našu lásku nespojíme. Radšej zomriem za nás oboch, než aby som niesla žiaľ v očiach, ktoré sa dívajú ako tvoje srdce horí v pekelnom ohni!" Obaja si previnile zazreli do očí. Chlapec sa k nej väčšmi priblížil a bez akýchkoľvek slov ju pevne chytil za jej chladnú doráňanú ruku, ktorá syčala bledou farbou. Jeho druhá ruka skončila na jej nádherne bledej tváry a jemne ju po nej hladila. Posmutnela viac než jej srdce dovoľovalo.
"Naša láska sa nikdy nestratí. Sľúbil som ti to!" Šepol. Obaja ztlmili svoj dych, keď začuli blízkosť a pach ľudskosti a zvierat, ktoré sa na nich každú chvíľu vrhnú a roztrhnú ich ako handry na márne kúsky.
"Prečo potom obviňuješ ma z lásky, ktorú som k tebe cítila, keď ty si ma miloval rovnako a obaja sme tomu nedokázali zabrániť?" Šepla a pomaly zatvárala oči, aby prestala cítiť tú sladkosť, ktorá sa jej stále väčšmi a väčšmi nahromadzovala do jej vysmädnutého krku, v ktorom ju neľudsky pálilo.
"Nieje čas na obvinenia. Odíď a nevracaj sa!" Zasyčal.
"Ak odídeš so mnou, až vtedy uverím tvojim slovám." Jemne pootvorila oči, aby mu mohla zahľadieť do tých jeho.
"Odísť na veky zatratenia alebo oddať sa ľudskemu bláznovstvu?" Položil si chlapec otázku.
"Ak nechceš, nerob to. Zomriem za teba, ak budeš chcieť!"
"Jedine ak by som zomrel s tvojou láskou Jillian..." Odmlčali sa.
Všade okolo nich sa rozostavali desiatky mužných chlapov s obrovskými psiskami, ktoré vrčali a z úst sa im penilo od zlosti. Chlapec i mladá deva ostali hľadieť na seba zamilovaným pohľadom, ktorý bohužiaľ neodradil náčelnika od toho, aby vydal rozkaz pustiť na oboch rozhnevaných, hladných psov.
"Milujem ťa!" Sykli si pre seba, zatvorili oči a divoké psiská sa na nich vrhli ako na čerstvé mäso, ktoré dostali na večeru. Neznesiteľný krik dievčaťa, ktoré kričalo od bolesti lásky k mladému chlapcovi sa navždy zapísalo do uší chlapov. Chlapec však dievčaťu nedokázal pustiť jej chladnú ruku, ktorú tak láskavo držal. Tak ani psy, ktoré mali zuby ba vybrúsené ich ruky nedokázali roztrhnúť. Z lásky tak ostali dve mladé srdcia, ktoré skončili v ohni čarodejníc, prekliatých silou večnosti. Od oného dňa, deň čo deň každý človek, čo stúpil do oného lesa bezohľadne zamilovaný, psiská ho roztrhali...
 
 

Reklama