2.Mladý anjel

Diablova diera VIII.

18. ledna 2009 v 16:27 | Swoonie
Zahľadela som mu do jeho očí, ktoré už boli tmavo-modré a sfarbovali sa do siva. Odvážila som sa povedať mu pravdu. Vyšli sme na dvor, kde už konečne prestalo pršať, aby sme prešli do budovy, kde sa nachádza telocvičňa.
"Nie nerozmýšľala som nad tebou...," prehltla som a pozorne pozorovala jeho výraz tváre. Presúvali sme sa po mokrom chodníku a šliapali po mlákach, čo nám ani nevadilo. Príjemne pofukovalo a Dereckove vlasy sa jemne vlnili vo vánku vetra. Bol to fascinujúci pohľad, priam neskutočný.
"Až keď som sa ťa dotkol, alebo inak povedané - až keď si mi pozrela do očí, však?," doberal si ma, akoby vedel čo sa mi včera odohrávalo v mysli. "Myslím to, že si na mňa myslela až potom, že?" doplnil sa.
"Hm," prikývla som a zahryzla si do spodnej pery, aby som prekonala svoju zahanbenosť.
"Tak vidíš, a otázky maš zodpovedané," usmial sa na mňa a vošli sme do ďalšej budovy, kde to páchlo potom a všeliakými inými vôňami.

Diablova diera VII.

16. ledna 2009 v 19:42 | Swoonie
Vzali sme si obed a posadili sa k jedinému voľnému stolu pre štyroch, kde boli voľné ešte dva stoličky.
"Nechápem, ako môže byť tak kreatívna s vymýšľaním, že chodí s niekym takým ako je Dereck Frank Powell. Veď sa na neho pozri, je to to najkrajšie a najsexistickejšie, čo som v živote videla. Nepríde ti šialené, že sa dá dokopy s hromadou make-upu?" obe sme zazerali na Derecka s Jasonom, ktorý hľadali voľné miesto, aby sa v pokoji najedli.
"Podľa mňa by sme sa do toho nemali starať. Čo ak ho priťahujú práve také dievčatá?," odfrkla som a bez toho aby som poriadne hýbala perami som naďalej pozorovala krásneho Derecka. Prišlo mi to, akoby som ho pohľadom volala prisadnuť si k nám, a on akoby poslúchol. Mali to obaja namierené rovno k nám a mne sa akoby roztriasli nohy pod stolom, no snažila som sa to zakryť tým, že som si vopchala žemľu do úst a predychávala - hoc neviem aky to malo súvis. Cítila som sa ako 13-ročná.
"Teda idu k nám... Neverím, že s nimi môžeš byť v jednej izbe, bez toho aby si sa ich dotýkala...," neveriacky ich pozorovala a rýchlo pila svoju colu.
"Prestaň, radšej mlč...," kopla som do nej a nohy sa mi naďalej triasli. Tiež sa čudujem, že som si ho ráno nevšímala, a v triede taktiež. Akoby vôbec neexistoval, alebo akoby nebol až tak očarujúci na to aby ma až tak príliš zaujímal.
"Smieme si prisadnúť?," nahol sa k nám Jason a mal zrejme dobrú náladu.
"Samozrejme," posunuli sme sa trochu s Nicole k sebe, aby sa mohli posadiť Dereck s Jasonom.
"Vďaka, všetko je obsadené," posadil sa Dereck a s úsmevom na mňa hľadel. Mierne som sa začervenala a hrala sa s jedlom na tanieri.
"Ale keď si to vezmeš radšej by som sedel na zemi, ako pri Terese...," zamumľal Jason s plnymi ústami a pozrel vyčerpane na Teresu, ktorá sedela za jednym veľkým stolom so svojimi novými kamarátkami a nechutne sa dívala na jedlo. Dereck sa len pobavene pousmial a hral sa s vidličkou, zapichnutou v šťavnatom mäse.

Diablova diera VI.

16. ledna 2009 v 19:21 | Swoonie
"Dobre ráno, ako ste sa vyspinkali?," ironicky sa na nás uškrnula a zasadla si za veľky stôl pred tabuľou v samotnom prede triedy. Vzala si nejakú knihu do rúk a očami si nás prerátala. Bola presná, až z nej šiel strach.
"Som profesorka Wulfranová, budem vás učiť Chémiu a Chemické Laboratórne Cvičenia, ktoré budete pravidelne robiť, každý mesiac," začala a ja som nemo počúvala. LCčka som nenávidela zo všetkého najviac, vždy som mala strach, že vďaka mne niečo vybuchne alebo vypustim do vzduchu nejaký nebezpečný plyn. Vždy som sa im vyhýbala ako sa len dalo odkedy ma zastihlo nešťastie.
"Kedy to bude tento mesiac?," spýtal sa s uškrnom Jason a každý na neho zazrel.
"Na konci tohto mesiaca," odfrkla a zahľadela sa na nás."Je vás iba 11, takže dvaja chýbajú!" vyhrkla náhle a každý sa na seba pozrel.
"Kedže sa navzájom nepoznáte, tak prečítam vaše mená a každý z vás sa postavý aby som ho videla," hovorila so štipkov zúrivosti a vstala od stola. Vzala si papier a pomalým krokom prechádzala triedou.

Diablova diera V.

16. ledna 2009 v 19:20 | Swoonie
Ráno ma zobudil hlasitý budík, až som ľaknutím vyskočila z postele. Pretrela som si unavene oči a poobzerala sa okolo seba. Krása izby sa zmenila na prasačiareň, lepšie povedané všade boli porozhadzované moje veci, naozaj sa mi nechcelo upratať to. Nezamýšľala som sa nad tým a vzala si prvé, čo mi padlo do oka- čierne tričko, vyblednuté džíny a obzrela som si rozvrh na dnes. "Chémia, matematika, dvojhodinovka angličtiny a telesná," asi ma z toho klepne. Zo všetkého, čo nenávidieť môžem, je chémia a tou práve dnes začínam deň. Bez mumľania som si pohádzala knihy do čierneho vaku a vyšla som zo svojho brlohu. Pozrela som na Derecka a Jasona, ktorí si už vychystaní balili veci do tašky a keď ma zbadali len unavene zamávali.
"Ako si sa vyspala?," spýtal sa ma Jason. Ja som položila svoj vak na zem, obišla ich a zamierila si to rovno do kúpeľne. "V pohode... celkom. A vy?," umyla som si tvár a znovu zašla do svojej komôrky po zubnú pastu a kefku, aby som si vyčistila zuby. Dereck ma len pozoroval ako pobehujem hore dole.
"Otrasne, nemohol som zaspať," uškrnul sa na Jasona, ktorý skrýval smiech. Ja som si vyčistila zuby, hodila si svoje čierne vlasy do copu a zazerala som na seba do zrkadla. Ponaťahovala som svoju bledú tvár a prešla si dlaňou svoje zelené oči, aby som ich trochu rozžiarila a nepôsobili tak nevyspato. Myslím, že to vôbec nepomáhalo, ale robila som to tak každé ráno. Keď som spravila všetko- čo som brala za potrebu, vrátila som sa k tým dvom a vzala si svoj vak.
 
 

Reklama