Diablova diera XX.

9. dubna 2009 v 19:01 | Swoonie |  5.Tisicročný život
Dereck sa nadýchol a po krátkej chvíli uvoľnene vydýchol. Stále sme sedeli na studenej zemi, držali sa za ruky a čakali na správnu chvíľu. Teda ja som čakala na správnu chvíľu. Chvíľu, keď konečne začne rozprávať a nezastaví sa, keď mi vysvetlí ten neznámy pojem, hoc sa od toho dalo očakávať, že ho nepochopím.
"Čítala si určite o padlých anjeloch, že?" Začal otázkou.
"Veľmi veľa, ale nevenovala som im toľkú pozornosť, vždy sa ma zmocnilo niečo realistickejšie, než boli... Anjeli..," odvetila som s nádychom. Bolo primitívne vysloviť to slovo, bez náznaku strachu, alebo prekvapenia. Bez toho, aby sa z toho človek nevydesil, že s jedným práve sedím na lúke a držím ho za ruku.
"Takže si na niečo také neverila a na mimozemšťanov áno?" pousmial sa.
"Prepáč, tí mimozemšťania boli pravdepobonejší než... ty," nemala som v úmysle vysloviť znovu to slovo.
"Čítala si o nás - možno aj o mne, takmer v každej knihe. Videla si to i v telke, bolo o tom natočených veľa dokumentárnych filmov a to ani nehovorím o samotnom Pápežovi a biblii, ktorí nás veľa krát spomínali. Bolo to tak ťažké uveriť tomu? Uveriť i tomu, že máš anjela strážneho, ktorý je z mäsa a kostí?" Zrazu sa rozhovoril až príliš a väčšina viet sa končila otázknikmi. Bola som vyvedená z miery natoľko, že som nechcela a ani nevedela odpovedať na jeho otázky.
"Verila som tomu, pokiaľ... Proste….," nemohla som to dopovedať. "Teraz tomu verím, nestačí? Sedíš tu so mnou, držím ťa za ruku, čo môže byť realistickejšie?"

"Máš pravdu, sedíš s démonom uprostred lesa a nik okrem Jasona nevie kde si. Mohol by som ťa zavraždiť, pripraviť o rozum, vteliť sa do teba a potom stráviť celý život v blázinci... A ty sa nebojíš. Bojíš sa len mojich krídel a očí? Prečo nehľadíš na to, kto ten padlý anjel pred tebou, naozaj je?" mračil sa.
"Pretože o tebe nič neviem. Neviem, čo znamená byť padlým anjelom, prečo ním si? Prečo ma teda nezabiješ?" To sa zasmial a pustil mi ruku. Uhýnal pohľadom, no ironický úsmev sa mu nestrácal z tváre.
"Bláznim z teba, nedokázal by som ti ublížiť." Stratil z tváre úsmev a pozrel mi do očí. Sršala z neho vyrovnanosť. "Ani nevieš, čím všetkym som si prešiel, čo všetko som znášal za tie roky. Koľkých padlých som spoznal. Koľkých anjelov a ľudí som zabil. Koľko vecí som sa na tomto svete naučil, koľko rán som si pre to všetko vytrpel. Ako dlho som čakal na človeka ako si ty. Človeka, ktorý sa ma bude chcieť vypytovať, ktorý sa ma nebude báť, pre vec - že vraždím a som démonom!" Rozprával akoby sa ani nechcel zastaviť. Hlboko v duši, som chcela vedieť podrobnosti. Mala som chuť položiť mu desať otázok naraz, ale nešlo to. Výraz mal príliš deprimovaný na to, aby som to dokázala. Smútok z neho sršal a keby mal roniť slzy, nezastavia sa. Chcela som vedieť všetko.
"Teresa sa ťa nevypytovala?" Jedine tá najhoršia otázka mi vykĺzla a nemohla som to zastaviť.
"To sa až tak dobre zamaskovala make-upom, že na nej nebolo vidieť, že je tým čím som i ja?" krivo sa usmial. Vypulila som oči.
"Čože? Teresa?" Neverila som tomu, čo povedal.
"Prečo myslíš, že odišla? Že sme to ukončili? Bála sa, že neviem milovať - že neviem milovať rovnakého tvora ako som ja sám. Bála sa, že ti ublížim a nechcela sa tomu prizerať. Nechcela aby som pre ňu ďalej trpel, keď sa jej niečo znovu stane. Jej telo zomieralo zaživa. Vy ste si naozaj nič nevšimli?" Nadvihol prekvapene obočie.
"Myslela som... Že je to len úbohá Barbie, ktorej záleži len na make-upe," odvetila som potichu, akoby som ani nechcela aby počul moje úvahy o nej.
"Ak by medzi anjelmi existoval sobáš, vzali by sme sa. Nebyť nej, Boh vie kde by som teraz skončil. Aj keď som sa pridal k Serene a Trihemiovi, nedokázal som sa ukľudniť natoľko, aby som sa prestal zahrávať so zlom. Ilona sa snažila pomôcť mi hneď, keď pomohla sebe. No nepodarilo sa to nikomu len Terese. Nieje a nikdy to nebude Barbie," neveriacky pokrútil hlavou a nestrácal svoj krivý úsmev.
"Trithemius? Serena? Počkať! Ilona je tiež...?" Predýchavala som ten fakt. Spomenula som si na tú krásnu tvár a Ilonine oči, ktoré mi naháňali strach.
"Áno Ilona je rovnako anjel. Len ona je tá dobrá. Michael je náš otec a Lilith naša matka. Nikdy sme ich však za rodičov nepovažovali. Snáď len do 3. storočia pred Kristom, keď sme dospeli a rodičia nás rozdelili. Michael, anjel dobra vždy poslúchajúc Boha, sklamal len v jednej veci - nechal sa zvádzať Lilith. Vzal si Ilonu, k Bohu a učil ju viac, než bolo potrebné. Mňa si nechala matka a zanechala ma peklu. Trvalo niekoľko storočí, kým sme sa s Ilonou znovu videli. Bolo to prvykrát, keď sme spoznali naše tváre a oči v dospelosti a bojovali proti sebe. Michael zabil Lilith a Ilona sa odtrhla od Boha. Vtedy nás nechcela ani peklo, ani samotné nebo. Nemali sme inú možnosť než sa vrátiť na zem a žiť zo zla, ktoré sa tu pácha. Stretol som Trithemia, ktorý zbadal Ilonu ako sa premieňa. Napísal o tom knihy, ktoré som musel hneď spáliť. Nenávidel ma preto, no postaral sa o nás, aby sme na zemi boli dostatočne nenápadní. Jediné čo potreboval, aby s nami ostal navždy, bol večný život. Podpísal zmluvu s Diablom, ak mu privedie do Kráľovstva zla aspoň jednu jedinú padlú anjelsku dušu, zaplatí mu nesmrteľnosťou. Ten nás však natoľko miloval a vychovával, že sa nás nevzdal. Preto každých 80 rokov..." to sklopil oči a vydýchol si. Nahlas som prehltla a čakala čo povie. Všetko bolo pre mňa ťažké. Ťažké počúvať, ťažko tým veciam veriť a ešte ťažie pochopiť to, ale snažila som sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Maggie Maggie | Web | 11. dubna 2009 v 11:58 | Reagovat

...ako perfektne si vymyslela záver, jeho históriu, no nádhera...je to veľmi dobré-padlý anjel:)♥

2 Danuška Danuška | E-mail | 21. července 2009 v 19:00 | Reagovat

Nikusenka coo nepridavas nic nove?...KDE SKONCI TVOJA KNIZKA KED TO BUDE TAKTO POKRACOVAT?:D:d!!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama