Diablova diera IXX.

22. března 2009 v 12:42 | Swoonie |  4.Čierne krídla

Dereck si spokojne prisadol späť ku mne a zamyslel sa. Akoby nevedel či má prehovoriť alebo ďalej sa prechádzať na mieste. Napäto som čakala čo sa bude diať.
"Ja...," to sa z ničoho nič rozosmial a sadol si oproti mne. Smial sa sám sebe a ja som na neho nechápavo zazerala.
"Si v pohode?" Nadvihla som obočie. Vyzeral ako psychopat, mala som chuť sa mu vysmiať, ale nedokázala som to, pre vážnosť veci.
"Nie, ja niesom v pohode. Michele...Ja.." Znovu vstal a hneď na to sa posadil blízko mňa. Zadíval sa mi do očí a nestrácal komický úsmev. Zachechtala som sa, pretože som sa z tej usmievavej tváre, naozaj nemohla tváriť kyslo.
"Ty?" Nadýchla som sa netrpezlivo.
"Som anjel, Michele...," povedal rázne. Zasmiala som sa. Brala som to ako žart spätý s tým úsmevom.
"To si si mohol vymyslieť niečo lepšie...," uškrnula som sa. Nedalo sa tomu veriť.
"Padlý anjel," dodal a ja som stuhla. Smiech ma prešiel. Jeho vážny výraz tváre naznačoval, že nejde o žart a ani o výmysel. Obaja sme sa na seba mlčky dívali a mne sa roztriasli ruky. Nevedela som, či mu mám naozaj veriť, či si len vymýšľa a robí si zo mňa žarty, alebo mi vraví pravdu, čo naznačoval jeho vážny výraz tváre. Jeho belasé oči sa leskly pravdou, akoby vyronili jej slzu.
"Padlý anjel?" povedala som s výdychom a uhla pohľadom na svoje červené tenisky.
"Snažím sa, naozaj sa snažím získať si Božiu priazeň, ale...," krútil neveriacky hlavou, akoby som tomu rozumela.

"Čo to znamená?" Zadívala som sa na neho zúfalo.
"Zatratenie," odpovedal a vstal. Ja som však nemala silu vstať, musela som uvažovať, čo je to za tvora - Padlý anjel? Prečítala som veľa kníh, prelistovala všetky typy biblií a tie slovíčka tam boli. No nikdy som ich nevnímala, nevenovala im väčšiu pozornosť. Démoni, padlí anjeli - nebolo to rovnaké?
Prestala som rozmýšľať a pozrela na Derecka, ktorý sa znovu s panikou prechádzal sem a tam. Potichu si niečo mumľal, akoby nahlas rozmýšľal.
"Musím ti to ukázať, viem... Možno sa zľakneš, ale ja... Musím!" stál nado mnou a podával mi ruku, aby som vstala. Prijala som to a postavila sa na nohy, hoc sa to so mnou zakolísalo. "Neveríš mi. Si jediný človek, ktorému som povedal toto tajomstvo...," držal ma za ruku. Chvela som sa viac než inokedy. Vtedy to bol len Dereck a teraz... Padlý anjel? Bolo to šialené, že som robila rozdiely, len vďaka dvom slovám, ale z nich sa nedalo vyčítať nič čo by bolo priateľné pre človeka, pre bežného smrteľníka.
"Ale ja... Verím ti." Prehlásila som. Nevedela som či mu verím. Nestačili mi dve slovíčka, vedela som to, no Dereck bol jeden z mála, ktorým som od začiatku verila, hoc mi to dalo námahy už len mu porozumieť.
"Sľubuješ, že mi veriť nikdy neprestaneš?" Stále mi zvieral ruku akoby mi ju nikdy nechcel pustiť.
"Sľubujem," dívala som sa mu priamo do očí.
"Neboj sa ma, prosím...," premáhal slzy, pustil mi ruku a trochu odo mňa odstúpil. Nevedela som, čo bude nasledovať a ani som to vedieť nechcela. Najradšej by som zatvorila oči a nedívala sa, čo vykoná. No nešlo nepozorovať ho. Zvliekol zo seba čierny kabát i šedé tričko, ktoré mal pod ním. Zazrel na nebo, nadýchol sa a akoby zlomom sekundy, sa mu na chrbte zjavili obrovské čierne krídla, ktorými zjemna hýbal, aby sa upokojil. Srdce mi chcelo vyskočiť z hrude, akoby som práve prekonala infarkt. Myslela som, že také niečo neexistuje, že to sú len legendy - mýty. Mýlila som sa. Anjel - stojí predo mnou a s utrpením v očiach sa na mňa díva. Celý sa triasol a vôbec sa nepriblížil, akoby mal zo mňa strach, presne taký ako som mala ja z neho. To čo som cítila, bolo neskutočné. Bol to strach a obdiv zároveň, nevedela som, či zo seba mám vydať nejakú hlásku, alebo sa na neho len takto dívať. Dívať sa do jeho čiernych očí, ktoré svojou zlobou prekryli aj krídla? Alebo vidieť v tomto Padlom anjelovi, len Derecka Franka Powella, krásneho chlapca a spolužiaka?
Dívať sa do jeho čiernych očí bolo ako čeliť smrti. Tou temnotou v nich sa ma zmocňoval stále väčší strach. Nie z krídel, nie z toho tvora, čo predo mnou stojí - ale z jeho očí.
"Nechcem byť zlý, nechcem už takto žiť," prehovoril hlasom, ktorý mu ani nepatril. Ten hlas bol hrubší a bolo v ňom cítiť bolesť.
"Neverím vlastným očiam," hlasne som prehltla a nechala pootvorené ústa. Nemohla som sa vynadívať, nemohla som uveriť, že sa mi to nesníva.
V tom sa mu krídla spojili a znovu rýchlo zmizli. Oči sa mu znovu vrátili do belasej farby a prestal sa triasť. Rýchlo sa posadil na zem a zhlboka dýchal. Pritiahol si nohy k sebe a oprel si o nich hlavu. Ani som nemyslela a prisadla si k nemu, dosť blízko na to, aby som rozmýšľala nad tým, že pred malou chvíľou vlastnil čierne krídla. Chcela som aby mu nebolo zle, aby sa netváril tak zúfalo, aby mi dal facku, že sa mi to nesníva.
Položila som mu ruku na studený chrbát a jemne som ho pohladila. Nevedela som ako sa cíti, keď niekomu ako som ja, povie tak veľké tajomstvo a ja nezomriem šokom, alebo sa nezľaknem a neutečiem. Nevedela som aké to je byť… byť padlým anjelom.
"Ani nevieš, ako ma zožieralo tajiť ti to, keď si sršala toľkou zvedavosťou a tá ma neskutočne priťahovala. Cítil som tvoj strach, tvoje myšlienky, tvoje búšenie srdca i tvoju bolesť. Nechcem aby si si myslela, že som netvor, chcem ti to vysvetliť." Slová z neho sršali bez nádychu. Nadvihol hlavu smerom ku mne. V očiach mal slzy, no bál sa ich vyroniť. Akoby sa bál toho, že niekomu prezradím maličkosť, že plakal.
"Ja... Chcem vedieť, čo to znamená. Čo... čo sa to s tebou stalo?" Dýchala som a nespúšťala z neho oči. Pozrel mi priamo do ních a chytil ma za ruku. Nohy si uvoľnil a dýchal rovnako zdesene ako ja. Nedalo sa to ovládať.
"Je to dlhá historka. Veľmi dlhá...," sklopil zrak. Vyzeral však o to pokojnejší.
"Máme veľa času," poznamenala som a taktiež som sa trochu upokojila. Hlavne, keď mi prechádzal prstami po tých mojích. Mala som voľnú myseľ, pripravenú na veľké, zdlhavé vysvetľovanie. Túžila som po väčšom vysvetlení a nie zakončení, vetou 'Som padlý anjel'. Nemyslela som na ďalšie veci, ktoré by mi mohol povedať, alebo ukázať. Veci ktorých sa možno zdesím...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Adelle Adelle | Web | 22. března 2009 v 13:43 | Reagovat

hmm padlý anjel,to znie dobre ;) aj keď vôbec neviem čo to je :P teším sa na ďalší ;)

2 Januska Januska | Web | 22. března 2009 v 19:54 | Reagovat

totok by malo výsť jak kniha :-D uplne super

3 sima ♥SB♥ sima ♥SB♥ | Web | 23. března 2009 v 18:57 | Reagovat

súhlasím s Januskou :D myslím že by to bola dobrá kniha :D

4 Maggie Maggie | Web | 24. března 2009 v 10:08 | Reagovat

teda...to by mi nenapadlo...ale môže to tak byť a to je na tom to najmrazivejšie:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama