Diablova diera XVI.

27. února 2009 v 18:58 | Swoonie |  4.Čierne krídla
Hodinu som bez slov zazerala do učebnice chémie, až som počula jemné cvaknutie dverí a zasvietenie svetla. Neskôr náhle šepkanie Jasona a celkom určite Derecka, ktorý syčal únaveným hlasom. Mala som sto chutí vraziť tam a spýtať sa ho, či to myslel naozaj vážne. No vedela som, že Jason sa do toho bude pliesť, tak som to nechala na náhodu, keď sa prihovorí on mne.
Ticho som počúvala dianie v izbe. Až sa nakoniec svetlo zhaslo, začula som len Jasonove zývnutie a zapnutie telky, ktorá svietila na celú izbu a bolo to zreteľne vidieť aj cez môj červeno-čierny záves.Bez ďalších úvah som sa zadívala von oknom, do čierneho lesa, s ktorým sa ešte stále pohrával vietor. Keby som tam nešla... Možno by sa nič z toho dnes nestalo. Keby som nebola tak zvedavá...
Uložila som si učebnice a ľahla si do vyhriatej posteľe. Chvíľu som sa dívala na odraz mesiaca v okne a neskôr som únavou z dnešného dňa zaspala. Žiaden zlý sen, žiadne myšlienky, znovu len tma, akoby som bola po smrti, bez akýchkoľvek snov.
Ráno bolo pomerne tiché. V izbe bol už len Jason, ktorý sa eštelen zobúdzal.
"Jason za 5 minút, nám začína chémia," oznámila som mu akoby sa nič nedialo, hodila som si vlasy do copu a vzala si vak na plecia.


"Dnes nemôžem...." Sedel na posteli a ruky sa mu triasli. Oči mal napuchnuté a z hnedej farby sa mu zmenili na zlatistú. Vyzeral akoby bol chorý, no nemal žiaden červený nos a ani nekašľal. Vyzeral unavene a bledo, akoby chcel každú minútu zvraciať.
"Si chorý?" Spýtala som sa opatrne.
"Zrejme áno, zavolám otcovi aby mi poslal môjho lekára," nahol sa k stolíku po mobil a vytočil číslo. Viac ma však naozaj nezaujímalo, tak som s ľahkým 'ahoj' odišla do učebne chémie. Nicole si sedela na našom mieste a hrala sa s ceruzkou, ktorú pozorovala bez mihnutia oka. Nervózne som si k nej prisadla a poobzerala sa po triede. Vpredu som si všimla čierne, dlhé vlasy čo jednoznačne značilo, že je to Dereck. Sedel sám a díval sa na strop, ktorý bol bezpochybne biely.
"Dnes nieje vo svojej kožy," poznamenala Nicole a stále sa hrala s ceruzkou. Bez slov som si vybrala učebnice a nechápavo som sa na ňu zadívala, prečo začala práve tú tému.
"Prečo?," nechcela som sa baviť o včerajšku. Je vidieť, že to Dereck myslel naozaj vážne, tak sa mu teda budem vyhýbať ako si prial.
"Spýtala som sa ho ako sa má a tie jeho desivé, modré oči... Len na mňa pozrel a posadil sa. Clare sa k nemu chcela posadiť a odmietol ju s tým, že chce sedieť sám. Buď ho vzal ten odchod Teresy - čo dosť pochybujem -, alebo ho tá ruka tak bolí, že nemá náladu rozprávať sa s nami." hovorila kľudne a konečne položila ceruzku.
"Ruka? Čo ma s rukou?," vyhukane som na ňu pozrela. V tom vošla do triedy Wulfranová a mala znovu svoj tvrdý výraz tváre. Nevšímali sme si ju.
"Vraj sa včera zranil v lese. Myslím, že je to len také škrabnutie, zasiahnuté priamo do žily. Dievčatá z toho robia obrovskú vedu, keď sa jeho dokonalé telo dostáva do nebezpečenstva a ostanú mu tam jazvičky...," krútila neveriacky hlavou a ani prísny pohľad Wulfranovej ju nezastavil rozprávať, hoci šeptom. "Kde je Jason?," obzrela sa.
"Zrejme ochorel," šepla som aby si to profesorka nevšimla.
"Ochorel? Môže niečo také ochorieť ako je on? Nieje náhodou zamilovaný?," mračila sa, akoby niečo skrývala.
"Zamilovaný? Do koho a prečo?" nechápala som a nevšímala si Wulfranovú, ktorá sa obzerala po celej triede a spočítavala zúčastnených. Bola tak presná, až sa mi z nej dvíhal žalúdok.
"Včera si to údajne rozdal so Susan Zwigovou a vraj su do seba vášnivo zaľúbený," predniesla a bolo vidieť, že ju to štve. Obe sme nenápadne zahľadeli na Susan, ktorá vyzerala dosť šťastná a usmievala sa od ucha k uchu.
"Ty tomu veríš? Podľa mňa Jason taký nieje...," zavrtela som hlavou. Včera bol predsa celý čas v izbe a sedel nad knihami. Jedine keby si to rozdali cez vyučovanie.
"Poznáš ho pár dní... Mne stačila káva s ním, pohladenie môjho zadku a mám ho celého prečítaneho," znovu vzala do ruky ceruzku a začala sa s ňou hrať.
"Chytil ťa za zadok?" Vypulila som na ňu zvedavo oči, akoby ma to naozaj zaujímalo. Pritom jediným zaujímavým objektom bol Dereck, ktorý zrejme odpovedal na otázky Wulfranovej, ktorá nás trochu nazúreným pohľadom stále sledovala. Štvalo ma, že to naozaj mysli vážne. Ani nie tak štvalo ako keď mi z toho bolo do plaču. Divný pocit, skutočne obdivuhodné, ako si ma opantal.
"Nie chytil, skôr pohladil, bolo to celk...," to sa zrazu Wulfranová objavila za nami a obidve nás chytila za plecia. Obe sme sa ľaknutím vyrovnali a ani nepipli.
"Davnová, Rusová. Myslím, že ste sa ešte neboli pozrieť v riaditeľni, že nie?" povedala milo a pustila nás. Miernym krokom sa postavila pred našu lavicu a tvrdohlavu nás pozorovala. Obe sme zavrteli hlavou. Nemala som v úmysle skončiť v riaditeľni, len po troch školských dňoch, len za taku hlúposť. "Tak mlčte a počúvajte odpoveď pána Powella, inak nebudem mať zľutovanie!" vykríkla, až nám naskočili zimomriavky a bez ďalších napomenutí sa vrátila k Dereckovej lavici. Pozorne som si ho všímala. Ani len sa neotočil, akoby som ani neexistovala, alebo čo horšie, akoby sa nikdy nič nestalo. Vyhýbal sa mi ako mohol, a ja stále nechápem prečo.
Tak to šlo celé dve mesiace. Celé dve mesiace vyhýbania, akéhokoľvek náznaku, že sa poznáme. Rana na ruke mu vraj stále nemyzla a v izbe sa objavoval len v neskorých hodinách, keď som sa chystala už spať. Len prespával a celý čas musel byť niekde, kde nebudem ja. Bude lepšie ak si to necháš pre seba a do lesa už chodiť nebudeš. Alebo lepšie povedané, ak sa mi budeš vyhýbať. Stále sa mi tie slová premietali v hlave. Bez prestávky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Adelle Adelle | Web | 28. února 2009 v 20:40 | Reagovat

uááá už som 8 :D super truper to je :) strašne sa mi to páči zatím..no nič idem čítať ďalej..

2 Adelle Adelle | Web | 28. února 2009 v 21:33 | Reagovat

už sa teším na ďalšiu časť ^^

3 Maggie Maggie | Web | 5. března 2009 v 15:17 | Reagovat

fuh, úžasné♥...

4 nevědomá nevědomá | Web | 5. března 2009 v 20:30 | Reagovat

:-* Těším se na další :-*

Muhehe, udělala sis další blog? Mohla bych si tě opět přidat do oblíbených? :)

5 Januska Januska | Web | 6. března 2009 v 13:53 | Reagovat

krásne ... fajnový diel

6 houska houska | Web | 7. března 2009 v 21:46 | Reagovat

ten ma ale vydrz :/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama