Diablova diera V.

16. ledna 2009 v 19:20 | Swoonie |  2.Mladý anjel
Ráno ma zobudil hlasitý budík, až som ľaknutím vyskočila z postele. Pretrela som si unavene oči a poobzerala sa okolo seba. Krása izby sa zmenila na prasačiareň, lepšie povedané všade boli porozhadzované moje veci, naozaj sa mi nechcelo upratať to. Nezamýšľala som sa nad tým a vzala si prvé, čo mi padlo do oka- čierne tričko, vyblednuté džíny a obzrela som si rozvrh na dnes. "Chémia, matematika, dvojhodinovka angličtiny a telesná," asi ma z toho klepne. Zo všetkého, čo nenávidieť môžem, je chémia a tou práve dnes začínam deň. Bez mumľania som si pohádzala knihy do čierneho vaku a vyšla som zo svojho brlohu. Pozrela som na Derecka a Jasona, ktorí si už vychystaní balili veci do tašky a keď ma zbadali len unavene zamávali.
"Ako si sa vyspala?," spýtal sa ma Jason. Ja som položila svoj vak na zem, obišla ich a zamierila si to rovno do kúpeľne. "V pohode... celkom. A vy?," umyla som si tvár a znovu zašla do svojej komôrky po zubnú pastu a kefku, aby som si vyčistila zuby. Dereck ma len pozoroval ako pobehujem hore dole.
"Otrasne, nemohol som zaspať," uškrnul sa na Jasona, ktorý skrýval smiech. Ja som si vyčistila zuby, hodila si svoje čierne vlasy do copu a zazerala som na seba do zrkadla. Ponaťahovala som svoju bledú tvár a prešla si dlaňou svoje zelené oči, aby som ich trochu rozžiarila a nepôsobili tak nevyspato. Myslím, že to vôbec nepomáhalo, ale robila som to tak každé ráno. Keď som spravila všetko- čo som brala za potrebu, vrátila som sa k tým dvom a vzala si svoj vak.

"Vyzeráš nevyspato, nemohla si spať?," pozrel na mňa Dereck, keď vstal z postele, ustlal si a bol pripravený na prvú hodinu. Nadšene sa na mňa díval a čakal na odpoveď. Nebola som však z neho tak zarazená ako včera
"No bola som zaujatá okolím, takže som sa celú noc dívala z okna," povedala som úprimne a vyhýbala som sa jeho pohľadu, ktorým na mňa celý čas pozeral.
"Aha, tak to sa ti nedivím," usmial sa na mňa. V tom Jason hodil na zem svoj vak, čo urobilo hrozný rámus a taktiež si ustlal posteľ. "Môžeme vyraziť?" pozrel na nás, keď sme si vymieňali očný kontakt a ja som na to bez pochýb prikývla.
Všetci traja sme vyrazili z izby, ozaj nešťastní z toho, že naozaj začína škola a hneď prvú hodinu, máme chémiu. Naozaj, bol to jediný predmet, ktorý mi nešiel tak perfektne, ako ostatné a naozaj som tomu nikdy poriadne nerozumela, ako ostatní. Snaď to tu bude lepšie.
"Tá stará sa mi vôbec nepáči, snaď s ňou budem vychádzať dobre," mumľal si Jason a ja som ho ani poriadne nevnímala. Dereck si niečo mumľal, akoby si v pamäti čosi opakoval a hľadel si na tenisky. Schodmi sme zišli na prvé poschodie a vyšli do dažďa, malým vchodom. Zamierili sme si to rovno do vedľajšej budovy, ktorá bola asi 50 metrov od nás, a bola menšia, než ktorékoľvek ostatné v tejto škole. Trošku sme pobehli, aby sme poriadne nezmokli a vošli dnu. Polovica triedy - čo bolo asi tak 6 študentov - si šľachetne sedelo na miestach a rozprávali sa so svojimi spolusediacimi. Keď sme však vošli a otriasli sa zimou, všetci sa na nas zadívali a dievčatá si nechali svoj prekvapivý zrak na Dereckovi, ktorý si prehrabal vlhké vlasy.
"Ahoj Dereck, čau Jason…," pozdravilo jedno dievča, ktoré sa hneď rozbehlo cez triedu k nám. Myslím, že tu už nemam čo robiť. Posadila som sa do poslednej lavice, ktorá nám bola najbližšie a vybrala si z vaku učebnice na chémiu. Pozorovala som pritom, nenápadne, Derecka a Jasona ako sa s tou dievčinou dohadujú a všimla som si, že ma jedným očkom pozorujú, akoby ma chceli zažalovať, uniesť alebo najobľúbenejšie - akoby ma ohovárali. Aby neprišli nato, že ich mám chuť vypočuť, otvorila som knihu a nasadila si na uši slúchadlá od prehrávača, ktorý som nezapla.
"Čože? Takže ste s ňou na izbe?," vypulila oči na Derecka. Mala piskľavý hlas, ktorý mi nebol príjemný.
"Podľa mňa to je fajn dievča. Som rád, že tam niesme samotní chalani," zamumľal Dereck a znovu na mňa očkom pozrel. Jason len otupene pozeral a v mysli vyberal vhodné miesto, kde by sa posadili.
"Alebo si rád, že môžeš niekoho pretiahnuť bez toho, aby si sa musel zakrádať cez okno," pošťuchla do neho a ja som si vyľakane odkašľala. Nanešťastie si to všimli a Dereck sa na mňa vydesene pozrel. Akoby mi hralo do karát, prišiel zvyšok triedy a s radosťou si posadali na voľné miesta. Pozrela som na Derecka, ktorý zo mňa znovu nespustil oči a mala som pocit, že má chuť prísť ku mne a porozprávať sa. No nič nespravil, len sa zamračil, znovu sa otočil na to dievča a odišiel za Jasonom, ktorý už za ten čas vybral 'vhodné' miesto. Nahlas som si vydýchla a v tom vošla tá stará 'víla' do triedy a mala plné ruky kníh. Všetci sme na ňu zvedavo zazerali a čakali na rozsudok smrti.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama