Diablova diera IV.

16. ledna 2009 v 19:18 | Swoonie |  1.Začiatok
Stále som pred nimi nehybne stála a obaja sa na mojom vymetenom pohľade zabávali. Myslím, že skočím z tohto okna. Druhé poschodie... myslím, že by mi to aj mohlo spôsobiť nejaké menšie zranenia, napríklad zlomená ruka, pre ktorú by ma nechali aspoň mesiac doma. Alebo si snáď obijem hlavu o nejaký múr, tuna, možno by mi to spôsobilo otras mozgu, alebo niečo podobné...
"Je nejaka vystrašená nemyslíš?," šepol Jason, Dereckovi, že som to počula i ja a vyviedlo ma to zo samovražedných myšlienok.
"A nemám byť prečo vystrašená? Som v izbe s dvomi chlapmi, nič lepšie sa mi stať naozaj nemohlo!," tlačili sa mi také malé slzy do očí, no naozaj som sa snažila potlačiť ich, aby som nebola za hlúpu kravu, ktorá sa rozplače pred dvoma machrujúcimi pubertiakmi, len preto, že je s nimi na izbe. Hoci rada by som za tú kravu bola...
"Aw. Ty si tá s tým štipkom, že?" zatváril sa vážne Jason, keď zbadal môj ozajstný vydesený výraz tváre, ktorý som nehodlala skryť.
"Áno som! A radšej by som niekde v hoteli umývala dlážku, ako toto...," otočila som sa k stene aby mi nevideli do tváre.Teraz som sa bála, že tie slzy nepotlačím a nervózne som si položila dlane na tvár, aby som to predýchala. Dereck s Jasonom sa na mňa dívali a na smiech už zrejme náladu nemali. Celou miestnosťou sa ozvalo desivé ticho, až kým som nepočula ako si jeden z nich niečo zafrflal.

"Ty zato predsa nemôžeš. Nemohla si si vybrať izbu ako ostatné rozmazlené dievčatá, a žiadne dievča nechcelo byť s nami dvoma, takže to ber ako šľachetnosť a užiješ si s nami veľa srandy...," vravel Dereck a pritom vstal a položil mi na rameno súcitne ruku, a jemne mi ho pohladil. Ja som vydýchla a akoby ma to povznieslo, otočila som sa a pozrela mu priamo do očí. Nevšímala som si Jasonov udivený a úžasnutý výraz, akým sa na nás díval a poriadne som preskúmala Dereckovu tvár a oči. Biela tvár bez chyby a prázdné modré oči, nič viac sa tam zazrieť nedalo, čo ma naozaj mrzelo. No napriek tomu, som mala pocit, že mu môžem dôverovať a plakať naozaj nemusím. Jedine by som sa strápnila, bola by som im na smiech a možno by som spala niekde medzi odpadkami, čo by som určite nechcela.
"A mimochodom nemusíš sa nas báť, sme neškodní! Niesme žiadny úchyli!" ubezbečil ma Jason, pričom prerušil náš očný kontakt. Nahlas som si vydýchla a posadila sa na posteľ, ktorá bola vedľa mňa. "Nebude vám vadiť, ak si ju vezmem?," pozrela som na nich. Obaja sa na seba pozreli.
"Ja myslím, že keď si tu jediné dievča, lepšie pre teba by bolo niečo iné...," poznamenal Dereck, vzal ma za ruku, z čoho som dostala zimomriavky, rázne som vstala a nasledovala ho pár krokmi. Zahli sme za veľkú stenu, ktorú som si predtým nevšimla a vošli do ďalšej malej izby -akoby spálne-, cez krátky červeno-čierny záves. Bola tam obrovská posteľ, vedľa nej v pravom i ľavom rohu boli skrinky a atmosféru dotváralo okno, cez ktoré sa prebíjali znesiteľné slnečne lúče a dodávalo tak malej izbe farebnosť, hoci bola čierno-červená.
"Wau...," vyšlo zo mňa udivene a nemohla som z tej krásy spustiť oči. Plachty, a vlastne všetko, tu bolo v mojich obľubenych farbách, akoby si toto niekto naplánoval aby mi spravil radosť. Neverila som vlastným očiam. O niečom takom som vždy snívala, hoci to bolo maličké.
"Bola to izba pripravená pre mňa, no keď som ťa videl vydesenú, zmenil som názor, vyspím sa na obyčajnej posteli...," zašeptal, zrejme aby to Jason nepočul a cúvol trochu do zadu, aby som si to tu mohla poriadne poobzerať. Myslím, že sa tu budem cítiť ako kráľovná a myslím, že toto všetko je len sen dokonalej stredoškoláčky, kde spoznám dokonalého chlapca ako je Dereck, ktorý mi daruje svoju posteľ a ešte mi nechá batožinu viniesť sem. Je to všetko padnuté na hlavu, no nemala som chuť dávať zbytočné otázky, hneď v prvý deň, nechám si to na neskôr, hoci mi to zrejme nedá spať.
"Myslím, že to nemôžem prijať," pozrela som znovu na neho, keď som vyšla z tranzu, no on bol už preč. Zrejme ma nechcel vyrušovať pri rozjímaní, alebo sa na mňa už nemohol dívať, ako mám otvorenú hubu a obdivujem všetko to, čo som ešte nevidela. Stále mi to nepríde ako čista náhoda a nedá mi to pokoj. No vrátila som sa späť k ním. Obaja mali pri svojich posteliach už položenú batožinu a vyzeralo to na veľké vybaľovanie.
"Páči sa ti tá izba?," spýtal sa ma Jason, keď si ukladal nejaké pulóvre do skrine. Dereck sa len radostne usmieval a snažil sa nevnímať nás. Zmocňoval sa ma stále veľký pocit, že to bolo plánované a Jason s Dereckom ma chcú nachytať na nejakom dobrom žarte. Před chvíľou sa tvárili akoby sme o sebe nevedeli a zrazu … Veľmi podivné.
"Je krásna, vážne ďakujem Dereck." Otočila som sa na neho, ten sa len sladko usmial a pokračoval vo vybaľovaní. Bez ďalších slov - čo mi dalo veľa námahy - som si vzala svoju batožinu a zaviedla si ju do svojej 'komôrky'. Tam som sa dala do veľkého vybaľovania, pričom ma chlapci celú noc nevyrušovali a ja som sa tak mohla poriadne sústrediť na svoj strach, myšlienky a nádherný nočný výhľad z okna, na ktorom som našla obrovskú parapetu, akoby stvorenú na sedenie a bez zamýšľania, som sa tam posadila a oddychovala do neskorých nočných hodín.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 luc luc | Web | 19. ledna 2009 v 12:17 | Reagovat

už som prečítala toto všetko a je to super.. :d dnes v skole pretože som sa nudila a inak včera som začala písať príbeh a vieš čo s poločné s týmto tvojím? že aj tá moja baba je na internáte.. ale inak nic iné :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama